ATÉNSKA DEKLARÁCIA EURÓPSKEHO KONGRESU ETNICKÝCH NÁBOŽENSTIEV (2025)
Read the declaration in other languages: English | Hellenic | Norwegian | Ukrainian
„Príspevok etnických náboženstiev k formovaniu európskej identity“
Európske etnické tradície a náboženstvá do značnej miery formovali charakter a svetonázor Európanov a sú základom európskej kultúry, ktorá zahŕňa takmer všetko, od ľudových zvykov a vedy až po umenie a filozofiu.
Tieto tradície nie sú len pozostatkami minulosti, ale živým, silným a historicky potvrdeným rámcom, ktorý pozitívne a nepretržite ovplyvňoval vývoj európskych spoločností v priebehu dejín. Zároveň je to príležitosť pre mnohých ľudí prebudiť sa a objaviť svoju etnickú a kultúrnu jedinečnosť.
Etnické náboženské tradície sú viac než len duchovné systémy viery; slúžia ako rámec pre sociálnu súdržnosť, kultúrnu kontinuitu a kolektívnu pamäť. Prostredníctvom rituálov, symbolov a naratívov vytvárajú väzby v rámci komunít, čím podporujú pocit spolupatričnosti a spoločnej identity.
Etnické náboženstvá sú hnacou silou vzniku etník, ktoré síce hovoria rôznymi jazykmi, ale opisujú a interpretujú kozmos podobným svetonázorom. Európske etnické náboženstvá sú jednou z hlavných síl, ktoré vytvorili našu identitu a sú zodpovedné za existenciu a zachovanie spoločného európskeho etnika.
Etnické náboženstvá a tradície sú strážcami, ochrancami a tkáčmi nehmotného kultúrneho dedičstva, činiteľmi duchovnej obnovy v modernej Európe a pôsobia ako dôležitý katalyzátor sociálnej súdržnosti. Keď sa pestujú a posilňujú, súčasne revitalizujú komunity tým, že podporujú rast v oblastiach, ako je veda, vzdelávanie a občianska angažovanosť.
Ako dokumentujú historické zdroje, po často vynútenom nahradení etnických náboženstiev monoteizmom zaznamenalo niekoľko krajín pokles etickej a duchovnej integrity a vyvinulo sa do systémov poznačených všadeprítomnou korupciou a oslabenými morálnymi základmi. V týchto spoločnostiach sa vzhľad a materiálny úspech často cenia viac ako úprimnosť, česť a hlbšie princípy, ktoré kedysi riadili tradičný spôsob života, ktorý zdôrazňuje autenticitu. Obnova etnických náboženstiev by mohla zabezpečiť obnovenie tohto charakteru tradične zakotveného v kultúre a dať európskej spiritualite harmonický, liečivý a udržateľný účinok, keďže renesancia je dôkazom zmeny, ktorá môže nastať, keď sa do popredia dostanú tradície.
Vzhľadom na historické pozadie Európy a vzhľadom na významné zmeny, ktoré určia jej budúcnosť, je teraz dôležitejšie ako kedykoľvek predtým chrániť, študovať a inštitucionálne propagovať tieto náboženstvá a tradície, a to nad rámec ich obyčajného zachovávania. Takto môžeme čerpať z ich inherentnej múdrosti pri riešení výziev našej doby a zabezpečení budúcnosti pre Európu, ktorá bude zakorenená v jej dedičstve aj dynamike.
PREČO OBRAŇUJEME ETNICKÉ NÁBOŽENSTVA A TRADÍCIE?
- Pretože ponúkajú každému národu jedinečnú víziu pochopenia seba samého a interakcie so svetom.
- Pretože integrujú ľudí do cyklického času neustáleho znovuvytvárania bez strachu zo smrti.
- Pretože vytvárajú náboženský pluralizmus, ktorý sa odráža vo svete bohov a bohýň ako etnosfére.
- Pretože vytvárajú historické kontinuum tradície, prostredníctvom ktorej sa slobodne prejavuje sociálny stav identity, čím umožňujú tej istej podstate nadobudnúť nekonečné platné formy.
- Pretože obnovujú zmysel života prostredníctvom behaviorálnych vzorcov, ktoré posilňujú kolektívny život a kultúrnu tvorbu v prospech komunity.
- Pretože otvárajú rôzne spôsoby prístupu k numinóznemu v každej odlišnej kultúre bez toho, aby požadovali akékoľvek vlastníctvo pre seba, ale rešpektujú a akceptujú ako rovnako platné domorodé naratívy, ktoré sa bez námahy vyvinuli interpretáciou prírody logikou.
- Pretože sú to ony, ktoré vyžadujú najväčšiu úctu pre smrteľné bytosti, aby sa priblížili posvätnému a uctievali ho nie prostredníctvom sebatrestania, ale prostredníctvom duchovného povznesenia, ktoré poskytujú tajomstvá a rituály.
- Pretože sú tvorivou silou kultúrnej tvorby známej ako etnos. Bez nich by bol etnos monokraciou globalizácie zredukovaný len na náhodnú skupinu atomárnych jednotlivcov bez spoločného obsahu a na obyčajných spotrebiteľov či zameniteľnú pracovnú silu.
– Pretože namiesto odpustenia nastoľujú zodpovednosť, základný prvok každého systému spravodlivosti.
Z Atén, 4. októbra 2025, zástupcovia 16 organizácií zo 14 krajín spájajú sily, aby vyhlásili našu úctu k tradičným európskym náboženstvám.
Uznávame hodnotu našich predkov, ako aj svetonázoru a tradícií, ktoré nám odovzdali. Naša kultúra a spiritualita sú neoddeliteľne spojené s našimi náboženstvami a tradíciami a musia byť chránené.
Vyzývame všetky európske vlády a inštitúcie Európskej únie, aby uznali naše náboženstvá a poskytli im rovnakú úctu a privilégiá, aké požívajú iné uznané náboženstvá v európskych právnych systémoch.
Preto žiadame o nasledovné:
1) Plné uznanie etnických náboženstiev a tradícií Európy, uznanie ich historickej a kultúrnej úlohy pri formovaní etnosu a vytvorenie osobitného legislatívneho rámca pre špecifické otázky, ako je vykonávanie sobášov a pomenovávanie, s plnou právnou platnosťou.
2) Inštitucionálna účasť vedenia etnického náboženstva na oficiálnych štátnych podujatiach, inauguráciách a všade tam, kde je to potrebné.
3) Vytvorenie právneho rámca na ochranu všetkých rituálov, zvykov a dní osláv etnického náboženstva spojených s významnými životnými udalosťami: od narodenia a sobáša až po starostlivosť na konci života (starostlivosť o chorých/starších a pohreb).
4) Vytvorenie legislatívneho rámca pre nerušené fungovanie náboženských organizácií (daňové úľavy, štátne financovanie, priame sankcie voči jednotlivcom alebo iným náboženským organizáciám, ktoré sa stavajú proti, ohovárajú, očierňujú alebo sa akýmkoľvek spôsobom obracajú proti predstaviteľom etnického náboženstva).
5) Legislatívna iniciatíva na označenie posvätných chrámov, epifanických miest a/alebo hájov etnických náboženstiev za prísne chránené náboženské miesta – a nie len za kultúrne alebo archeologické miesta – vrátane ich okolitého prostredia.
6) Zabezpečenie práva etnických náboženstiev na prístup a využívanie posvätných priestorov, ktoré spadajú pod jurisdikciu štátu, na vykonávanie náboženských obradov a iných aktivít s absolútnym rešpektom a neochvejným dodržiavaním predpisov.
7) Rešpektovanie a uznávanie posvätných jazykov a tradícií ako základných prvkov etnickej identity.
8) Prijatie osvedčených postupov od iných národov v oblasti uznávania a ochrany.
9) Preskúmanie obsahu vzdelávacích učebníc a programov na všetkých úrovniach s cieľom zabezpečiť primerané rešpektovanie a riadne zastúpenie etnických náboženstiev.
10) Zabezpečenie neobmedzeného práva zdržať sa hodín náboženskej výchovy bez sociálnej stigmatizácie alebo akýchkoľvek prekážok pre tých, ktorí sa ich nechcú zúčastňovať.
11) Uznanie posvätnosti prírody a prijatie opatrení na zabránenie jej systematického a úmyselného koristníckeho využívania vrátane ochrany posvätných miest, lesov a úctyhodných historických stromov pred výrubom alebo narušením.
12) Objasnenie významu tradičnosti, ktorú stelesňujú a reprezentujú iba etnické náboženstvá, ktoré sú v ich príslušných krajinách pôvodné.
13) Pokiaľ ide o vnútroštátne právo, tradície etnických náboženstiev musia byť uznané ako súčasť miestnej tradičnej kultúry.